Topiaci sa sneh pomaly
odkryva role,
nie kazdy dom vsak
jednu ma, ako nie kazdy
clovek si svoju uvedomuje.

Svoju mam pred ocami,
desim sa, ako niekedy
konca cesty vlakom.

Co povedat, netusim, no
rad by som.
Zeny, uz nie, muz,
dievca, dve. Pekne?
Ano, obe.

Aspon jedna z nich
na skole vysokej studuje...
Vysokej. Ako?
Ako najvyssi vrch kraja,
obrasteny lesom, tyciac sa
ako bradavka, vecny sen
muzskej fantazie.

Vsak srdce, za ktore by som
zomrel je vsak vzdy
branene hrubymi hradbami
obrovskeho hradu.
Kukata cesta k nemu vedie.
A ak co i len na chvilu stratis
ciel, tvoje city caka
osamely strom a opratka.

V noci tam nechas kus seba
ale na dalsi den aj tak

Zabudnes.